Odklad exekúcie v nepeňažných plneniach
Rozsudok analyzuje otázku zloženia zábezpeky pri nepeňažných exekučných nárokoch a jej dopad na vydanie upovedomenia o odklade exekúcie.
Zhrnutie rozhodnutia
-
Skutok: V exekučnom konaní, v ktorom bol hlavným predmetom nepeňažný nárok (zabezpečenie užívania nehnuteľnosti na základe neodkladného opatrenia) a vedľajším predmetom peňažný nárok, povinní zložili zábezpeku vo výške len peňažnej časti (spolu so sprievodnými trovami ) a podali návrh na zastavenie exekúcie. Exekútorka vydala upovedomenie o odklade exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a viac ako rok vo výkone exekúcie nepokračovala.
-
Verdikt súdu: NSS SR uznal exekútorku vinnou z disciplinárneho previnenia (nie závažného, keďže išlo o ojedinelé zlyhanie z nedbanlivosti) a uložil jej peňažnú pokutu a povinnosť nahradiť trovy konania .
-
Dôvod: Exekútorka nemala právo exekúciu odložiť, pretože zložením zábezpeky na peňažnú časť nebol pokrytý a uspokojený celý predmet exekúcie (nepeňažný nárok nebol zohľadnený/vyčíslený). Nezákonným odkladom spôsobila prieťahy v konaní v trvaní vyše 1 roka a 2 mesiacov.
K podmienkam odkladu exekúcie pri zložení zábezpeky (§ 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku)
Zákonnou podmienkou na vydanie upovedomenia o odklade exekúcie súdnym exekútorom podľa § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je podanie návrhu na zastavenie exekúcie a zloženie zábezpeky povinným v sume rovnajúcej sa celému vymáhanému nároku. Ak je predmetom exekúcie nepeňažný nárok (napr. povinnosť uložená neodkladným opatrením), zloženie zábezpeky zodpovedajúcej len vymáhanému peňažnému nároku (akým sú napr. trovy exekúcie) nepredstavuje uspokojenie celého predmetu exekúcie a neoprávňuje exekútora vydať upovedomenie o odklade exekúcie.
K nemožnosti svojvoľného odkladu pri neodkladných opatreniach a nepeňažných plneniach
Súdny exekútor nemôže podľa vlastnej úvahy uprednostniť peňažný nárok pred nepeňažným ani považovať zloženie zábezpeky len na peňažnú časť nároku za splnenie podmienok pre odklad exekúcie v celom rozsahu. Vydanie upovedomenia o odklade exekúcie v takomto prípade predstavuje nesprávny úradný postup, ktorým exekútor spôsobuje zbytočné prieťahy v exekučnom konaní.
Čo z rozhodnutia vyplýva pre prax?
Celostnosť zábezpeky:
Ak povinný žiadajúci o odklad exekúcie zmení/zloží zábezpeku podľa § 61h ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, táto suma musí v plnom rozsahu pokrývať celý vymáhaný nárok. Ak je súčasťou nároku nepeňažné plnenie, ktoré nie je peňažne vyčíslené/vyčísliteľné, podmienky na tento typ odkladu nie sú a nemôžu byť splnené.
Žiadna svojvôľa pri delených/zmiešaných nárokoch:
Exekútor nesmie svojvoľne deliť exekúciu a povedať, že zloženie zábezpeky na trovy (alebo akúkoľvek peňažnú časť) postačuje na odklad celého exekučné konania, vrátane jeho hlavnej nepeňažnej časti.
Absolutizácia gramatického výkladu neobstojí:
Argumentácia, že „ak je vymáhaný peňažný nárok, tak je možné ho vyčísliť a odložiť“, bez ohľadu na paralelný nepeňažný nárok, vedie k absurdným záverom a neobstojí. Exekútor musí postupovať s odbornou starostlivosťou a chápať zmysel a účel exekučných inštitútov (osobitne pri neodkladných opatreniach, kde je cieľom okamžitá ochrana práv).
Stanovisko SKE nezbavuje zodpovednosti:
To, že Slovenská komora exekútorov v rámci sťažnosti odobrila postup exekútorky, nezbavuje exekútora disciplinárnej zodpovednosti pred Najvyšším správnym súdom SR.
ECLI:SK:NSSSR:2026:9625200233.1 33D/5/2025 IČS: 9625200233 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky