Justičná pokladnica „predbieha“ veriteľov v systéme zrážok väzňov
V nadväznosti na môj predchádzajúci článok, kde sme si rozobrali dva paralelné svety exekúcií a špecifický kategóriálny systém zrážok vo väzenstve (zavedený vyhláškou č. 274/2018 Z.z.), sa dnes pozrieme na to, ako táto legislatíva funguje v praxi.
Ilúzia práce a reálne zrážky
Odsúdený bol 12. 08. 2026 zaradený do práce, pričom prvé rozúčtovanie jeho pracovnej odmeny prebehne až nasledujúci mesiac, v septembri 2026.
Treba zdôrazniť to, na čo sa často zabúda – zaradenie odsúdeného do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Odsúdený môže byť kedykoľvek, podľa možností ústavu, do práce zaradený a následne z nej vyradený. Samotná mzda počas výkonu trestu je rovnako špecifická a jej rozúčtovanie (najnovšie reflektujúce aj ustanovenia Vyhlášky MS č. 171/2026 o zrážkach z čistej pracovnej odmeny) sa striktne riadi poradím podľa § 45 ods. 5 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody.
Taktika Justičnej pokladnice: „Kto prvý príde…“ (aj keď niet z čoho)
V predchádzajúcom článku sme si vysvetlili, že časový princíp priority (skôr doručený príkaz) vo väzenskom systéme stratil svoju absolútnu moc a uplatňuje sa už výhradne len vo vnútri jednotlivých kategórií (fondov). Práve tu však vzniká absurdná situácia pre bežných veriteľov.
V našom konkrétnom prípade Krajský súd v Bratislave doručil do UVTOS dve pohľadávky už 9. apríla a 22. mája 2026. Teda celé mesiace predtým, než bol dotyčný vôbec zaradený do práce a začal poberať odmenu!
Kameňom úrazu tohto podivného systému zrážok z odmeny odsúdených je fakt, že Justičná pokladnica a súdy doručujú príkazy na výkon zrážky úplne proaktívne. Zasielajú ich do ústavu aj bez toho, aby bol povinný (odsúdený) vôbec zaradený do výkonu práce.
Dvojitá rana pre komerčného veriteľa
Čo to znamená v praxi?
Týmto proaktívnym krokom si štát (súdy) umelo „rezervuje“ prvé miesta v časovom poradí v rámci kategórie ostatných oprávnených (§ 5). Výsledok pre bežného exekútora alebo veriteľa je frustrujúci:
- Najprv vás z titulu zákona predbehnú absolútne priority ako výživné, trovy výkonu trestu (náklady väznice) a pohľadávky spojené so škodami.
- Keď sa už konečne dostanete k rozdeľovaniu zvyšku v rámci kategórie „ostatných oprávnených“, zistíte, že pred vami je dlhý rad čakajúcich príkazov napríklad od Justičnej pokladnice, ktoré tam boli doručené mesiace pred tým, než väzeň vôbec chytil do ruky pracovné náradie.
Tento paralelný svet tak nestavia veriteľov len do nevýhody voči štátnym trovám za samotný pobyt za mrežami, ale vďaka taktike proaktívneho doručovania robí z uspokojovania bežných pohľadávok beh na extrémne dlhú trať.